Prečo byť učiteľom?

Autor: Peter Šimončič | 29.3.2013 o 9:56 | (upravené 29.3.2013 o 11:37) Karma článku: 4,08 | Prečítané:  850x

Kedy som sa začal zaujímať o učiteľskú profesiu? Je to ťažká otázka. Učitelia sú žiakmi vnímaní väčšinou ako ničitelia ich plánov, radostí, voľného času či záľub. Vyžadujú od nich veľmi veľa, sú prísni, stále chcú písať písomky a skúšať, nedajú im vydýchnuť... A to všetko je naozaj pravda. Pravdou však je, že nie vždy a všade sa nájdu aj dobrí učitelia. Sú takí, ktorí sú leniví, zaujatí voči študentom, nie sú dostatočne pripravení na hodiny, či sa jednoducho zaujímajú iba o to, aby mali v klasifikačnom hárku zapísanú hodinu a to, čo sa žiaci skutočne z ich predmetu naučia, im je jedno.

Veľa žiakov si až po skončení strednej školy uvedomí, že nie všetci učitelia sú rovnakí, že každý z nich má iné záujmy, iný štýl učenia, iný prístup, že jeden, aj keď je prísny, je spravodlivý; a iný, aj keď berie učenie iba ako povinnosť, v konečnom dôsledku ich nič nenaučí. S týmto uvedomením si však prichádza aj ďalšie - že ani študenti nie sú vždy vďační, usilovní a ochotní sa učiť a spolupracovať, že sú často nepríjemní a leniví. Preto im napadá otázka - kto by vlastne chcel byť učiteľom, keď je množstvo iných, zaujímavejších, a hlavne lepšie platených zamestnaní, kde si človek dlhšie zachováva zdravý rozum a nemusí v nich vynakladať toľko úsilia, námahy a prípravy ako učenie?

Byť učiteľom - nositeľom výchovných ideálov a vzdelanosti, znamená byť v prvom rade osobnosťou. Osobnostné a profesijné charakteristiky majú vplyv nielen na efektivitu výučby, ale aj na správanie žiakov. Myslím si, že dôležité nie je len jeho pedagogické myslenie, ale aj jeho pedagogické pôsobenie v sociálnych interakciách so žiakmi, kolegami, rodičmi.

Rolou každého učiteľa pôsobiaceho v procese výchovy a vzdelávania by podľa mňa malo byť to, aby pozitívnym prístupom rozvíjal osobnostné kvality ako je sebarozvíjanie, sebarealizácia, podporoval zdravý telesný a duševný vývoj a rozvíjal vzťahy k sebe samému, rodine, životu, ľudstvu, spoločnosti už od útleho veku.

Učiteľ má vo svojej profesii nielen učiť, ale hlavne získavať žiakov pre učenie, čo je mnohokrát ťažšie, pretože mnohí z nich sa nechcú učiť, nechcú prekonávať vlastnú pohodlnosť, ale ani sa podriaďovať. Preto dôležitú úlohu zohráva aj motivácia. Žiak nikdy nie je motivovaný len jedným motívom. Ide o komplex, v ktorom sú motívy vzájomne prepojené a ovplyvňujú sa. Žiak, ktorý je motivovaný vnútorne, sa ochotne a rád učí, pretože ho výsledok uspokojuje. Na druhej strane sa žiak nemusí učiť z vlastného záujmu, ale vplyvom vonkajších motivačných činností - očakávania rodičov, príkazy, výčitky, tresty, klasifikácia v škole. Myslím si, že u väčšiny žiakov sa dá za pomoci učiteľa dosiahnuť potreba učiť sa, teda potreba učiť sa pomocou vnútornej motivácie.

Čo podporuje pozitívnu motiváciu? V prvom rade je to pozitívny vzťah k povolaniu, znalosť psychiky žiaka, zameranosť na pozitívne hodnoty, optimizmus učiteľa a v neposlednom rade schopnosť učiteľa udržiavať so žiakom otvorený kontakt. Ak žiaci nie sú dostatočne motivovaní, neaktivizuje sa ich myslenie, nevyzdvihuje sa ich prítomnosť, dôležitosť a usilovnosť vo vyučovaní, potom sa môže stať, že nad radosťou z učenia prevláda zastrašovanie, kritika. Tým pádom sa nevytvárajú žiadané vzťahy, prevláda stres a nechuť k práci. Žiaci zostávajú spiacim elementom, nepociťujú potrebu, nechcú sa učiť, byť zodpovednými nielen sami za seba, ale i v prospech kolektívu. Preto si myslím, že učiteľskú profesiu by mali vykonávať také osobnosti, ktoré dokážu pozitívne motivovať seba i iných. Ak sa žiakovi neustále vytvára obraz o jeho vlastnej schopnosti v určitej činnosti, zabezpečuje sa tým jeho napredovanie a rozvoj.

Ako som však spomínal, keď si žiaci naplno uvedomia, v čom všetkom spočíva vykonávanie učiteľskej profesie, dokážu oceniť aj prínos učiteľov do ich života. Nejde totiž len o samotné poznatky, ktoré sa učitelia snažia odovzdať žiakom. Ide aj o spôsob, akým ich odovzdávajú. Je rozdiel, keď učiteľ príde do triedy a iba odrecituje učivo, a keď si vyberie zaujímavejší spôsob odovzdávania poznatkov - napríklad formou projektu, samostatného výskumu, púšťania videa, rôznych hier alebo skupinovej práce. Učenie nie je iba odovzdávanie vedomostí, slúži aj na to, aby u žiakov vzbudilo záujem o danú tému, aby k nej pristupovali s radosťou a nielen k niečomu, čo sa treba nabifliť a potom to zabudnúť. Samozrejme, takéto vyučovanie je náročné aj na prípravu učiteľa. Pri niektorých spôsoboch si musí sám robiť výskum, hľadať na internete alebo zháňať pomôcky. Nie vždy však na to má čas - väčšina učiteľov má rodinu a deti, o ktoré sa musia starať, no aj tak si nájdu čas na dôkladnú prípravu na vyučovanie.

Druhým dôležitým aspektom učiteľskej profesie je podľa môjho názoru aj výchova. Výchova je procesom, v ktorom človek nachádza, rozvíja a tvárni svoju prirodzenú podstatu a postupne sa začleňuje do systému personálnych a sociálnych rolí v živote. Naplňuje sa tak individuálny význam výchovy byť sám sebou, byť schopný konať sám za seba, byť zodpovedný za svoje rozhodnutia, vedieť znášať dôsledky. Ide o pedagogické, profesionálne pôsobenie, v ktorom je potrebné vytvárať podmienky a priestor pre samotný a osobitný rozvoj každého žiaka a to s prihliadnutím na jeho individuálne možnosti a danosti. Mali by sme si dať otázku: Kto sa vlastne podieľa na výchove? V prvom rade sú to učitelia - ich pedagogické vedomosti, zručnosti, skúsenosti, postoje, ďalej sú to žiaci, kurikulum, učebnice, výchovno-vzdelávacie programy, učebné ciele a stratégie, spätná väzba, materiálna vybavenosť, prostredie, interpersonálne vzťahy, médiá. Zmyslom výchovy v konečnom dôsledku potom je pomôcť vychovávanému získať tie osobné vlastnosti, ktoré mu umožnia žiť samostatne a sociálne zodpovedne. V množstve vzájomných interakcií medzi učiteľom a žiakom, učiteľom a triedou existuje množstvo vplyvov, podnetov, rôznych faktorov, ktoré môžu posilniť, resp. oslabiť nesprávne reagovanie a konfliktné prejavy žiakov.

Tretím veľmi dôležitým aspektom učiteľskej profesie je podľa mňa vzdelávanie. Vzdelávanie je proces, ktorým sa žiak pripravuje na úlohy, ktoré spočívajú predovšetkým v poznaní a uvedomelej tvorbe nových spoločenských a kultúrnych hodnôt. Podporuje rast a rozvoj žiaka, ktorý vo vzdelávacom procese nadobúda nové kvality a pozitívne zmeny v správaní. Vyučovacia činnosť sa zameriava na odovzdávanie a získavanie informácií, poznatkov, odborných vedomostí, zručností, schopností a návykov.

Čo ovplyvňuje školské vzdelávanie? Myslím si, že školské vzdelávanie ovplyvňuje pedagogické vedenie, správanie učiteľov, pedagogické skúsenosti, postoje rodičov, verejné postoje, očakávania politickej a finančnej podpory, ale aj ciele a funkcie vzdelávania, učenie, organizácia.

Vzdelávanie zabezpečuje, plní zo spoločenského hľadiska veľmi dôležitú funkciu - socializačnú, ktorou sa žiak pripravuje na zaradenie sa do spoločnosti, uvádza žiakov do štruktúry očakávaní a starostí všedného života, formuje potreby a želania žiakov.

V procese výchovy a vzdelávania by sa malo zdôrazňovať učiteľovo pedagogické myslenie, ktoré sa má orientovať na vnímanie a realizáciu edukačných procesov, na organizáciu, ciele, metódy, formy a prostriedky vzťahujúce sa na procesy a výsledky učenia. Odzrkadľuje postoj učiteľa, porozumenie a pedagogický vzťah nielen k žiakovi v škole, ale i vo voľnom čase v spolupráci s rodičmi.

Učitelia pretvárajú a budujú základ zdravej ľudskej spoločnosti, v ktorej môžu rozvinúť systém chápania hodnôt a vštepiť do vedomia ľudí zmysel pre vnímanie etických hodnôt, význam kvality medziľudských vzťahov, citlivosť k potrebám iným, skromnosť a vysoké ekologické cítenie. Obohacujú osobnostnú výbavu a napomáhajú ľahšie sa vyrovnávať s technickým pokrokom a zvýšenými nárokmi života v súčasnosti.

Prax dokazuje, že učitelia sa stretávajú s novými fenoménmi vo výchove, s ktorými sa predtým nikdy nestretli, pretože v mnohých prípadoch starý systém výchovy na dnešné deti vôbec nefunguje. Aby učitelia mohli kvalitne výchovne pôsobiť, potrebujú komplex schopností a spôsobilostí, ktoré v aktívnej sociálnej interakcii kvalitne regulujú výchovný proces. Zároveň ovplyvňujú výchovné kvality, rozvoj vlastností osobnosti, harmóniu v medziľudských vzťahoch, efektívnu komunikáciu a zvládanie konfliktných situácií.

Učitelia v súčasnosti nielen vyučujú, ale aj preberajú rôzne roly evalvátorov, facilitátorov a sprievodcov rozvoja každého žiaka, študenta. Stávajú sa manažérmi efektívnych pedagogických situácií, profesionálmi a inovátormi, ako aj tvorcami stimulujúcej a emocionálnej triednej, či skupinovej klímy. Vykonávajú rôzne organizačné, servisné a iné činnosti, ktoré súvisia nielen s prácou v škole.

Učiteľský odbor som si vybral z jednoduchého dôvodu. Keďže v dnešnej dobe je v školstve skôr ženské obsadenie učiteliek ako mužského osadenstva chcel som sa pričiniť o jeho rozšírenie. Podľa mňa majú žiaci väčší rešpekt pred mužom učiteľom ako učiteľkou. Prináša to do výchovno-vzdelávacieho procesu nový nádych edukácie a interakcie vzťahov. Pedagogický smer som si vybral, pretože ma baví práca s deťmi, žiakmi a chcel by som im odovzdávať nové vedomosti, zručnosti a schopnosti. Myslím si, že je to práca náročná, ale za to veľmi pekná a vďačná. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že je to tak. Keďže robím už dlhšiu dobu dobrovoľníka v Občianskom združení Návrat a v Asociácii náhradných rodín, kde s deťmi pracujem a participujem na kluboch náhradných rodín s ostatnými dobrovoľníkmi, s ktorými vymýšľame pre ne rôzne programy, hry, tábory a iné aktivity, inšpirovalo ma to pri výbere môjho pedagogického smeru a odboru, ktorý študujem. Myslím si, že práve táto práca bola asi mojim prvým „hnacím motorom" pre výber môjho ďalšieho vzdelávania. Taktiež si myslím, že každé dieťa by malo mať aspoň nejaké vzdelanie a preto by som sa chcel pričiniť aspoň malou časťou o rozvoj vzdelania nielen na Slovensku ale aj tam kde sú učitelia „nedostatkovým artiklom".

Myslíte si, že je práca učiteľov v školstve docenená? Ja si myslím, že určite nie. Toto jediné by sa malo ešte zmeniť k lepšiemu, aby boli učitelia aj finančne dostatočne odmenení. A z tohto dôvodu podľa mňa je málo učiteľov v školstve tiež. Pretože muži, keď chcú uživiť svoju rodinu, tak musia dobre zarábať a byť finančne docenení, preto si radšej potom hľadajú inú prácu. Chcel by som obohatiť pedagogický zbor a školstvo o nové inovatívne metódy vyučovania, ktoré by boli zároveň aj motiváciou pre žiakov. Myslím si, že by som si tým mohol získať žiakov a podarilo by sa mi vytvoriť priateľskú atmosféru v triede, kde by sa mi lepšie so žiakmi pracovalo. Mojím snom vždy bolo pracovať v oblasti pedagogiky a cudzích jazykov. Preto som si vybral aj štúdium odboru Španielsky jazyk a kultúra. Už na strednej škole som sa venoval španielčine, čo ma veľmi bavilo a preto som chcel v tom pokračovať aj na vysokej škole. Taktiež ďalším dôvodom pokračovať so španielskym jazykom bol prístup profesorov španielskeho jazyka, ktorí boli učiteľmi, ktorých by chcel mať každý žiak - priateľskí, prísni, s chuťou učiť a preniesť lásku k španielskemu jazyku aj na nás.

Ak by som si nevybral po skončení vysokej školy učiteľský smer, tak určite by som sa chcel naďalej vzdelávať a zdokonaľovať v španielčine. Preto by som si zvolil ako druhú alternatívnu prácu prekladateľstvo alebo tlmočníctvo. Učiteľská profesia je teda podľa mňa veľmi dôležitou súčasťou života nás všetkých ľudí. Vychovávanie a vzdelávanie žiakov určite napĺňa profesijný život všetkých učiteľov.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?